O čom je AML zákon v realitách

Pri predaji nehnuteľnosti ide väčšinou o veľkú sumu peňazí. U predávajúcich i kupujúcich sa nejedná o každodenný obchod. Aby sa predišlo podvodom spojeným (nielen) s realitnými obchodmi, je v platnosti zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

Jeho hlavnou úlohou je zabraňovať tzv. „praniu špinavých peňazí“. V každodennej praxi sa často používa aj anglický výraz Anti-Money-Loundering, v skratke AML, v dôsledku čoho sa uvedený zákon zvykne označovať ako AML zákon.

Predmetom úpravy spomenutého zákona sú práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Zákon ustanovuje vymedzenému okruhu právnických a fyzických osôb (tzv. povinným osobám) viaceré povinnosti ako napríklad identifikovať klientov, zisťovať a sledovať neobvyklé obchodné operácie alebo vypracovať program vlastnej činnosti. Celkovo sa zákon týka viac ako 500 000 firiem na Slovensku.

Povinnou osobou je napríklad banka, poštový podnik, advokát, účtovník či daňový poradca a od 1. 11. 2020 aj právnická alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľnosti, a ak ide o prenájom nehnuteľností, tak len ak je hodnota mesačného nájomného najmenej 10 000 eur.

Čo to znamená v ľudskej reči?

Realitný sprostredkovateľ má v rámci realitného obchodu povinnosť od klientov (kupujúcich aj predávajúcich) pomocou vyplnenia tzv. AML dotazníka zistiť požadované informácie, v rámci prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti či financovania terorizmu.

Klienti preto okrem rezervačných a kúpnych zmlúv a GDPR súhlasu podpisujú aj AML dotazník.

Autor článku: Tomáš Kotlaba

Zdroj foto: freepik.com